História obce napriek jej veku nie je veľmi bohatá, no z dostupných viacerých zdrojov vieme aspoň týchto pár faktov:
Obec vznikla na brehoch rieky Rajčianka, v minulosti nazývanej aj Žilinka. Osídlenie obce Šuja sa datuje do dôb púchovskej kultúry. Archeologické vykopávky dokazujú prítomnosť Keltov v minulosti, dôkazom čoho sú mince keltského kmeňa Eraviskov, nájdené na území obce.
Najstaršie písomné zmienky o obci z r. 1393 zaznamenávajú, že Šuja, vtedy ešte nazývaná Chya, patrila Lietavskému panstvu. Ďalšie písomné zmienky sú z roku 1474 ako Schwgye, z roku 1496 ako Swya, z roku 1598 ako Suya, z roku 1786 ako Sujo, z roku 1920 ako Šuja, maďarsky Suja. Obec patrila do Trenčianskej župy, panstvu Lietavského hradu.
V roku 1598 mala 11 domov, v roku 1720 mala 8 daňovníkov, v roku 1784 mala 45 domov, 59 rodín a 304 obyvateľov, v roku 1828 mala 30 domov a 409 obyvateľov, čo je najväčší zaznamenaný počet vôbec. V roku 1869 mala 328 obyvateľov, zaznamenané sú aj počty z ďalších rokov: 1880 (329), 1890 (335), 1900 (380), 1910 (346), 1921 (356), 1930 (383), 1940 (354), 1948 (329), 1961 (360), 1970 (388). Živobytie obyvateľom v minulosti zabezpečovalo poľnohospodárstvo, chov oviec a dobytka a včelárstvo. Za I. ČSR bola poľnohospodárskou obcou. Počas SNP vznikol v obci Revolučný národný výbor. Bol tu lom na štrkopiesky, ktorý pretrval až do súčasnosti.
Najstarším rodom v Šuji bol pravdepodobne rod Šujanský (v kronike je zaevidovaný rodokmeň od roku 1659) a najstarším domom bola zemianska usadlosť, ktorá sa nachádzala na ľavom brehu rieky Rajčianky a malou cesticou za rodinným domom č. 10 podľa starého i nového číslovania. Žiaľ sa z tejto stavby nezachovala žiadna fotodokumentácia i napriek tomu, že ešte počas 2. sv. vojny vyčnievali kamenné klembové ruiny. V súčasnosti je možné rozoznať pri pohľade od rieky aspoň základy tejto usadlosti.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť, obecná kronika
Prečítajte si aj:
